Žiaci 9. A sa v dňoch 7. – 10. júna vybrali na koncoročný výlet do krásneho prostredia Ružomberka – Hrabova, kde ich čakalo niekoľko dní plných zážitkov, pohybu a (ako sa ukázalo) aj nečakaných talentov.
Ako sme začali? Gastronomicky aj kultúrne
Po príchode vlakom sme si najskôr prezreli Ružomberok a následne sa ponorili do atmosféry podujatia Deň liptovskej bryndze. Čakal nás bohatý kultúrny aj gastronomický program. Niektorí z nás síce chvíľu zvažovali, či sa nepridať, ale napokon sme ocenili výkon účinkujúcich z bezpečnej zóny divákov.
Večer patril ubytovaniu, animačnému programu, ktorý pre nás pripravili chalani z Liptov Active, a futbalu – najobľúbenejšej hre nášho Maxa, ktorý by ju bez problémov zaradil aj medzi povinné školské predmety. Energia žiakov bola obdivuhodná a pre pedagogický dozor miestami až mystická. V rámci animačného programu sa tímy predviedli vo výbornej forme, najmä pri Marshmallow Challenge, kde sa ukázalo, že postaviť niečo stabilné zo špagiet a marshmallowu je oveľa náročnejšie, než sa zdá. Kreativita síce nechýbala, ale gravitácia bola miestami nekompromisná.
Adrenalín? Máme!
Druhý deň bol nabitý aktivitami. Väčšina programu prebiehala v tímoch, ktoré sa priebežne striedali, aby si každý vyskúšal všetko. Výnimkou bol rafting – tam sme vyrazili všetci naraz, rozdelení do člnov, pripravení zdolať Váh (alebo sa aspoň udržať na palube).
Rafting na Váhu preveril tímovosť aj schopnosť zachovať pokoj, keď veci nejdú úplne podľa plánu. Jeden z člnov sa pri moste rozhodol zastaviť a vyhlásiť neplánovanú prestávku. V tej chvíli náš odvážny Martin neváhal, skočil do vody za vedúcim člnu a pomohol „zachrániť“ situáciu. Večer síce priznal, že mu hlavou vírili aj menej realistické predstavy o riečnych obyvateľoch, ale na výsledku to nič nemení.
Zipline sa stal jednoznačne najväčším hitom. Rýchlosť, výška a ten moment tesne pred odrazom mali pre každého svoje čaro. Inštruktor tomu dodal ešte silnejší náboj poznámkou, že...karabíny by bolo ideálne už budúci rok vyradiť z prevádzky – našťastie až po našej jazde.
E-biky priniesli čistú radosť z pohybu. Niektorí účastníci zažívali takú eufóriu, že sa z okolitých kopcov ozývalo hlasné „Ja chcem lietať!“. Mená radšej "neuvádzame"… ale tentoraz áno – bola to Linda.
Lukostreľba ukázala, že cieľ nie je vždy len terč. Najmä u dievčat mal veľký úspech aj fotoaparát – a treba uznať, že kombinácia strieľania a pózovania bola zvládnutá na výbornú.
Po turistickom presune sa večer niesol v známom duchu:
- dievčatá – oddych na lavičke, ktorý sa nenápadne premenil na niekoľkohodinovú diskusnú reláciu o živote, vzťahoch aj školských „krivdách“,
- chalani – futbal, kde sa pravidlá prispôsobovali aktuálnym potrebám, výsledku aj nálade.
Vlkolínec, medvedia cestička a veľké odhalenia
Tretí deň patril Vlkolíncu, kde sme sa preniesli do minulosti a ochutnali tradičné jedlá.
Nasledovala turistika po tzv. medvedej cestičke, kde nás sprevádzal bývalý pracovník Národného parku Veľká Fatra. Medveďa sme nestretli, medveď nestretol nás – a všetci sme sa zhodli, že je to ideálny výsledok pre obe strany.
Opekačka pod skokanským mostíkom prebehla úspešne – nikto nehladoval a všetko skončilo v jedlej podobe. Najväčším hitom však bola slaninka, ktorá mizla rýchlosťou elitného šprintéra.
Večer sme si sadli do kruhu, spomínali, smiali sa a padli aj niektoré „tajomstvá“. Prezradili sa legendárne skrýše (týmto oficiálne vyradené z obehu) a pridali sa aj rady pre budúcich deviatakov. Program doplnil Martin svojím vystúpením, ktoré si bez problémov získalo nielen publikum, ale aj neoficiálnu nomináciu na budúcoročného Oscara.
Návrat - takmer bez reptania
Posledný deň patril baleniu a klasickému „kde sa mi to vzalo v kufri“.
Cesta späť prebehla podľa plánu. Najväčší záujem vo vlaku vyvolal reštauračný vozeň, kde sa maďarský guláš vypredal ešte pred Kraľovanmi. A tentoraz netreba dlho hádať – výraznú zásluhu na tom mal aj Dominik, ktorý si „chcem len ochutnať“ vysvetlil po svojom.
Výlet, na ktorý sa nezabúda
Výlet hodnotíme ako veľmi vydarený:
- bez úrazov,
- správanie žiakov približne na úrovni 8,5 z 10 (najmä ak zohľadníme nočné hodiny),
- a obrovská pochvala od inštruktorov Romana a Mira z Liptov Active.
Najdôležitejšie však je, že si deviataci odniesli niečo viac než len program. Spoločné chvíle, smiech, malé hrdinstvá aj obyčajné momenty, ktoré si človek začne naplno uvedomovať až neskôr.
Možno sa objavila aj nejaká tá slzička. Nie preto, že by niečo nevyšlo, ale preto, že bolo čo opúšťať.
9. A opäť potvrdila, že vie držať spolu – v škole aj mimo nej. A to sa počíta.
